Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Ambient - a už vôbec nie dark ambient - nepatrí medzi masovo populárne žánre. Podobná okrajovosť je mu vlastná aj na miestnom portáli a - ako hádam uzná aj sám čitateľ - v niektorých pripadoch to môže byť celkom škoda. Tento článok je preto súhrnom mikrorecenzií, respektíve upútavkou na vybrané tohtoročné diela, ktoré podľa autora týchto riadkov stoja za pozornosť. Prečítate si o interpretoch z Francúzska, Švédska, Dánska, Nemecka a Talianska, z ktorých každý pristupuje k tvorbe hudby trochu inak, po svojom.
CITIES LAST BROADCAST - The Cancelled Earth (Cyclic Law, 2009)
„The Cancelled Earth“ je výsledkom dlhoročne zaznamenávaných zvukových nahrávok Pära Boströma uskutočnených priamo v teréne - na letiskách, vlakových staniciach, v tuneloch, pod mostami a na rôznych iných lokalitách. Človek, známy predovšetkým vďaka svojej výbornej práci v KAMMARHEIT, decentne zapracoval jednotlivé ruchy do darkambientného celku a vydal ich pod hlavičkou nového projektu CITIES LAST BROADCAST. Ten svojou atmosférou skutočne pripomína scenériu dávno opusteného mesta a kvalitatívne zapadá do dlhej série výborných vydaní od Cyclic Law.
COLLAPSAR - Beyond The Event Horizon (Malignant Records, 2009)
Hlavnou inšpiráciou a jediným námetom debutového albumu francúzskeho COLLAPSAR je, rovnako ako v prípade mnohých iných ambientných umelcov, nekonečný vesmír. A, odhliadnuc od neoriginality konceptu, ktorým sa tento projekt zaoberá, je jeho spracovanie celkom dobré. „Beyond The Event Horizon“ pohlcuje myseľ poslucháča svojim masívnym a expanzívnym zvukom, podobne ako niektoré albumy skúsenejšieho Briana Williamsa z LUSTMORD. Narozdiel od neho však začínajúci Francúz zápasí s miernym stereotypom a nahrávka tak časom stráca časť zo svojho počiatočného čara. Škoda, inak ide o veľmi zaujímavé dielo.
DIE WEISSE ROSE - A Martyrium Of White Roses (Cold Meat Industry, 2009)
DIE WEISSE ROSE je dánskym projektom, pomenovaným podľa mníchovskej skupiny študentov, dosť odvážnej na to, aby prejavila svoj odpor voči nacistickému režimu Adolfa Hitlera. Jeho debutový album „A Martyrium Of White Roses“ nemožno považovať len za poctu, ale aj za zhudobnenie diania v Nemecku v období prvej polovice dvadsiateho storočia. Štýlovo len ťažko zaraditeľná tvorba Thomasa Bøjdena kombinuje prvky ambientu, industriálnych pochodových rytmov, melancholickej neoklasiky a hovoreného slova. Dielo obsahuje množstvo výsekov zo starých nemeckých filmov a rozhlasových prenosov, prerozprávané básne Friedricha Nietzscheho a Hermanna Hesseho, no predovšetkým disponuje maximálne vťahujúcou atmosférou. Vynikajúci album.
INADE – The Incarnation Of The Solar Architects (Loki Foundation, 2009)
Nemecké kreatívne duo vystupujúce pod názvom INADE sa vo svojej hudbe rado zaoberá alternatívnou realitou, mytológiou a rôznymi nadpozemským záležitosťami. Jeho nová nahrávka „The Incarnation Of The Solar Architects“ je jasným dôkazom toho, že sa mu svoje vízie darí aj naďalej zhudobniť nadmieru kvalitne. Pre INADE je charakteristická vkusná rôznorodosť vlastnej tvorby, miešanie industriálnych prvkov s tými ambientnými, striedanie nálad a atmosféry. Čo však ostáva nemenné je rukopis a umenie udržať si pozornosť poslucháča aj počas viac ako hodinu trvajúceho diela. Počúvanie „The Incarnation Of The Solar Architects“ je svojim spôsobom hypnotizujúca skúsenosť.
NEW RISEN THRONE - Crossing The Withered Regions (Cold Meat Industry, 2009)
NEW RISEN THRONE kvalitatívne rastie. Po zmene pôsobiska a odchode od prestížneho vydavateľstva Cyclic Law k populárnejšiemu Cold Meat Industry, vydáva Gabriele Panci svoj ďalší a zatiaľ najlepší album. „Crossing The Withered Regions“ je opäť typickým dark ambientom bez akýchkoľvek mimožánrových príkras. Svojou atmosférou evokuje nehostínný svet a jeho bezútešnú realitu. Jedným dychom treba dodať, že to robí veľmi dobre. Dielo, o ktorého mastering sa postaral Peter Anderson z RAISON D´ETRE, patrí rozhodne medzi to lepšie, čo na tejto scéne za obdobie niekoľkých posledných mesiacov vzniklo.
PETER BJÄRGÖ - A Wave Of Bitterness (Kalinkaland Records, 2009)
Pravdepodobne nie je zriedkavým javom, že sa pri kompozičnom procese utvoria skladby, ktoré sú samé o sebe dobré, no do konceptu kapely či projektu daného interpreta jednoducho nezapadajú. Podobné pohnútky vraj viedli Petra Bjärga (o.i. ARCANA) k vydaniu sólového albumu. Úprimne, po viacnásobnom vypočutí jeho nového diela v ňom zas tak veľa odlišností od jeho hlavného hudobného pôsobiska počuť nie je. Ktorákoľvek z deviatich skladieb na albume by sa pokojne mohla ocitnúť aj na nahrávke Bjärgovej ARCANY. „A Wave of Bitterness“ sa očakávateľne nesie v ambientnejšom duchu inšpirovanom legendárnymi DEAD CAN DANCE, pochopiteľne na nej absentujú oba ženské vokály, a ten Bjärgov sa pre zmenu atypicky pohráva aj s o niečo spevavejšími polohami. Výsledok zanecháva veľmi dobrý dojem.
Debutový album francúzskeho TREHA SEKTORI rozvíril hladinu všeobecnej zvedavosti vďaka svojmu experimentálnemu poňatiu darkambientnej hudby. Anonymný protagonista, ktorý za ním stojí, využíva na „Sorieh“ okrem klasických ambientných prvkov aj rôzne hlasové efekty, stony a nadýchnutia. Výsledný produkt a dojmy z neho sú však mierne rozpačité. Klaustrofobická nahrávka z dielne Kaosthetik Konspiration obsahuje množstvo dobrých momentov, no zaslúžila by si kvalitnejší zvukový háv a väčšiu ucelenosť. Predovšetkým tá je jej hlavným, no vo svetle budúcnosti nie neprekonateľným problémom.
Neuvěřitelných 26 let od minulé desky a přesto jako by THE JESUS LIZARD vůbec nezestárli. Suverénní návrat ve znamení typických hutných noiserockových struktur a stále je to správně surový underground, byť si skupina samozřejmě nese svůj status kultu.
Prvotina řecké gothic metalové kapely. Moderně znějící nahrávka, která nezapře svou inspiraci v hudbě z přelomu tisíciletí. Stylově jsou blízcí o generaci starším PENUMBRA a podobně jako zmínění Francouzi se nenechávají svazovat žánrovými mantinely.
Je divné použit u tak dřevního stylu jako doom metal přídavné jméno futuristický, ale přesně tohle STRATALITH je. Originální projekt z New Yorku balancuje někde mezi progresivní náladovkou, doomem, industriálem a možná i djentem.
Mathrock z New Yorku, který nepidliká. Spíše přepíná mezi až doomovými hutnými riffy a prog metalovými kvapíky. Zajímavý stylový hybrid, s ostrým zvukem od Kurta Balloua.
Francouzi pokračují v cestě nastolené na minulém albu "Eroded" a znovu servírují svůj specifický pohled na moderní melodický progresivní rock/metal. Osobité kouzlo lehce vychladlo, ale skladby typu "Elevate" mají stále svou sílu.
Style over substance mi u Eggerse a remaku expresionistické klasiky tolik nevadí, hlavně když Jarin za kamerou opět maluje. Větší hřích je, že tahle předfreudiánská balada o překrveném klitorisu a vilném Rumunovi je dost anemická. Pár pohlednic nestačí.